S radosťou spomínam na hodiny, dni, noci, chvíle, keď som sníval s otvorenými očami a chcel som tam byť. Rád by som povedal „tak to bolo“, ale nemôžem. Prečo som zostal inertný a nehýbal som sa? Koho som sa do pekla bál?! Prečo som odmietol myslieť na fi?
... A chcel som, a ... cítiť. Prepáč.
